Nechoďte na MODDOM, ušetríte päťstovku

Včera sme sa s mojou manželkou vybrali na výstavu MODDOM do bratislavskej Incheby. Keďže potrebujeme zariadiť náš nový bytík, takáto výstava (by) nám padla úplne vhod. Keby…

Oficiálna stránka výstavy hovorila jasnou rečou: “MODDOM 2008, ktorý začína 22. októbra a potrvá do nedele 26. októbra je výnimočnou príležitosťou prezentácie nielen nábytkárskych noviniek, ale aj technických zariadení budov, domácich elektrospotrebičov a potrieb pre domácnosť, čistiacej techniky, svietidiel, ale aj výtvarného umenia.” (Za prečítanie stojí celá marketingová rozprávka o tohtoročnom MODDOME.)

Nechoďte na MODDOM, ušetríte

…keby MODDOM za niečo stál. Keďže sme (nesprávne) predpokladali, že na výstave niečo kúpime, rozhodli sme sa zaparkovať v areáli Incheby. Vravel som si, že sa mi tá stokoruna niekoľkonásobne vráti, keď nakúpime s výstavnou zľavou a nebudeme aspoň obsadzovať miesta v Auparku, kde je aj bez výstavy problém zaparkovať… To sme však ešte netušili, že keby sme prišli autobusom, celý náš výstavný nákup by sa zmestil do vrecka jednej bundy.

Prišli sme teda k vstupu pre autá a prvé, čo nás zarazilo bola cena parkovania. 150 Sk za nič, teda konkrétne v našom prípade za pol hodinu… K tomu si prirátajte dve vstupenky po stovke a bezmála “pětikilo” išlo do vzduchu. To nás ale ešte stále držala nádej, že sa nám investované peniaze minimálne vrátia.

Po extra rýchlom absolvovaní prvého “pavilónu” vľavo od vstupu, kde sa predbiehali super panvice, na ktorých sa zaručene nič nepripáli s čistiacimi prostriedkami, ktorými odstránite aj tú najzažratejšiu špinu z panvíc, na ktorých sa nemalo nič pripáliť, sme sa v okamihu presunuli do pavilónu vzadu. Vraveli sme si, že toto bude to pravé oreachové, tam nájdeme zem zasľubenú - zariadenú.

Prekvapivo sme však aj túto časť výstavy prešli nezvyčajne rýchlo, nezaujali nás takmer žiadne expozície a prezentácie, ktoré sme tu objavili. A myslím, že to nebolo spôsobené našou vyberavosťou, pretože nás v celom pavilóne bolo asi 50 a to bolo 5 hodín poobede, teda výstavná “špička”.

V nádeji nás však stále držalo horné poschodie, na ktorom sme v minulosti našli najkrajšie kúsky a vždy bolo záchrannou brzdou aj pri iných podujatiach konaných v Inchebe. Jednoducho - the best of the best… Vyšliapali sme si to teda do najväčšieho výstavného priestoru a čakali sme konečne, že nás tohtoročný MODOM zaujme, či dokonca ohúri.

Nebudem sa už dlho rozpisovať, ale na hornom poschodí sme pochodili rovnako ako vo zvyšných pavilónoch, a tak sme sa po asi 20 minútach strávených v priestoroch Incheby ocitli pri navigačnej tabuli s plánom MODDOMU, aby sme sa presvedčili, či sme nejaký pavilón omylom neprehliadli. Nuž… neprehliadli.

Ešte raz sme teda prešli všetky tri (+ umelecký)  s uistením sa, že sme videli všetky stánky a prezentácie vystavovateľov a pobrali sme sa domov. A ten nákup, čo som spomínal na začiatku a dokázali sme odniesť aj vo vrecku bundy boli obľubené poľské krowky, na ktoré sme si už dlhší čas robili chuť. Boli to však najdrahšie krowky v živote s parkovným za 150 Sk…

PS: Len pre ilustráciu: hľadali sme spáľňu, domáce spotrebiče (chladnička, práčka, mikrovlnka…), možno obývaciu stenu a nejaké doplnky do totálne nezariadeného bytu. Po elektrospotrebičoch tam nebolo ani chýru, spální sme našli asi 5, z tých nás nezaujala ani jedna a dve obývacie steny, ktoré sme objavili presahovali rozpočet možností jednej mladej rodiny. No a doplnkami z MODDOMU si nový byt tiež tak skoro neprepcháme:)


Univerzita online podnikateľa na InternetMarketing-Strategie.sk

Internet je naozaj sexy

Nebudem sa tváriť, že s touto konferenciou nemám nič spoločné. Spolu s kolegami v Stratégiách ju už niekoľko mesiacov pripravujeme a veríme, že bude mať minimálne taký úspech ako sme si naplánovali:-)

Ide o trošku iné podujatie, než na aké sme z konferencii zvyknutí. Saká, kravaty, nekonečné sedenie a sled viac či menej zaujímavých prezentácií a prednášok. Internet je sexy chce byť inou konferenciou a veríme, že účastníci budú z nech odchádzať s úsmevom na perách a pocitom, že skutočne zažili Web 2.0, ktorý neustále lieta niekde okolo, ale občas akoby bolo nemožné ho chytiť a využiť vo svoj prospech.

Tento krátky príspevok berte ako pozvánku na konferenciu Internet je sexy a pokiaľ sa vám z 10 tém zapáči aspoň polovica a a z tých sa rozhodnete minimálne jednu či dve aplikovať vo svojej firme, budem spokojný. Pretože internet je podľa mňa naozaj sexy a za nulové či minimálne náklady ponúka také formy marketingu a PR, o ktorých sa pri rovnakom rozpočte a vynaloženom úsilí môže tradičným médiám iba snívať.

Pre lepšie pochopenie o čom točím si pozrite prezentáciu, alebo priamo web konferencie: www.internetjesexy.sk.

Internet je sexy
View SlideShare presentation or Upload your own. (tags: web 2.0.)



 


Univerzita online podnikateľa na InternetMarketing-Strategie.sk

Prečo Unicredit Bank ignoruje Slovensko?

Teda ani nie tak priamo slovenská pobočka ako ich materská centrála. Na druhej strane ma ale ku nim presmerováva priamo slovensá doména… No schválne kliknite na odkaz www.unicredit.sk (presmeruje vás to na http://www.unicredit.eu/en/home/unicredit-cee.html) a mal by nastať jeden z dvoch scenárov:

Scenár 1:
Buď sa vám objaví nasledujúci obrázok (pre istotu, že Slovensko sa nachádza v “sivej” zóne kliknite na obrázok, otvorí sa vám vo zväčšenom formáte). Vysvetlenia nižšie…


Prvé vysvetlenie: UniCredit Bank na Slovensku nie je súčasťou UniCredit Group a ja si moje ťažko zarobené peniaze odkladám do čiernej (sivej) diery…

Druhé vysvetlenie: Slovenská verzia Unicredit Bank nie je dosť dobrá na to, aby bola zaradená do červeného bloku.

Tretie vysvetlenie: Členmi UniCredit Group sú práve naopak všetky sivé krajiny na mape, čo pri pohľade na túto mapku označenú ako CEE (stredná a východná Európa) znamená, že okrem v SR má UniCredit Group pobočky už iba v Bielorusku a Moldavsku. To by sme boli v dobrej spoločnosti:)

Pokiaľ máte lepšie, zmysluplnejšie alebo situáciu vystihujúcejšie vysvetlenia, napíšte ich bez váhania do diskusie.

Scenár 2:
Objaví sa vám opravená verzia, pretože to webeditor Unicredit Bank videl skôr ako vy:)


Univerzita online podnikateľa na InternetMarketing-Strategie.sk

Hajzli (alebo Vlastný podpis cudzou rukou)

Nezvyknem takto rozprávať príliš často, ale arogancia (niektorých) našich politikov ma naozaj vytáča.

Keď denník SME prišiel s informáciou, že Rafael Rafaj podpisuje na prezenčkách v parlamente Jána Slotu, zaujalo ma to. Čakal som, že sa z toho páni pokúsia vykorčuľovať nejakým elegantným spôsobom, sériou výhovoriek o zaneprázdnenosti volených zástupcov pracujúcich pre dobro nás všetkých, zabúdajúc pritom na menej dôležité úkony (ako napríklad podpisovanie sa do prezenčiek). Rafael a Ján však zaujali pre mňa úplne nepochopiteľný postoj. Povedali, že to čo je nafilmované sa nikdy nestalo… WTF???



Keď ide Jánovi za jeho podpis Rafaelovou rukou 108 000 Sk mesačne, začína to byť osobné! Ak je náš parlament nastavený tak, že kto nechce, nemusí tam chodiť, tak ok. Aspoň toho menej pokazí. Ale keď stačí akýkoľvek podpis na získanie plného platu, ide o brutálny hardcore! (Teda, aby som bol presný, stačí akákoľvek ruka s podpisom poslanca, ktorý tam nieje.) Tu je vysvetlenie redaktorov SME ako zistili to, čo zistili.



A teraz pár príkladov, ako by sa dala nasledujúca skutočnosť využiť:
Keď prehliadnem podpisy o účasti v škole, či falšovanie podpisu pri päťke v žiackej knižke, otvára sa nepreberné množstvo možností ako vlastný podpis cudzou rukou využiť. Napríklad by som mohol Jánovi uľahčiť komunikáciu s jeho bankou a príkaz na výber z jeho účtu by som (tentokrát mojou) cudzou rukou podpísal ja. Samozrejme, s jeho menom. Možno by mi k tomu chýbal jeho občiansky preukaz, ale verím tomu, že stačí aká taká podoba a Jánove masky idú celkom na odbyt v kostymérskych obchodoch. Môžem verejne prisľúbiť, že by som takto vybral menej, ako je jeden mesačný plat, ktorý mu vypodpisoval (ktovie koľkokrát) Rafael.

Alebo by som mu ušetril drahocenný čas tým, že by som mojou rukou a jeho podpisom potvrdil akúkoľvek úradnú listinu (hoci v jeho neprospech). Možno by potom pripustil, že nestačí aby bol podpis podobný tomu jeho, ale bolo by vhodné aby bol vytvorený aj jeho rukou…

Pre všetkých, ktorí by chceli takýmto spôsobom Jánovi pomôcť, prikladám predlohu jeho podpisu zo Sme.sk.


Univerzita online podnikateľa na InternetMarketing-Strategie.sk

Chcete videť dobrý slovenský film? Pozrite si Muziku

Od dnes sa začína v kinách premietať nový film Muzika. A musím uznať, že po dlhom čase som videl niečo, čo je slovenské a pritom vážne dobré. Nebudem sa rozpisovať o deji, krátky náčrt nájdete napríklad na oficiálnom webe filmu Muzika, skôr by som chcel priblížiť dojmy, aké vo mne film zanechal.



V prvom rade by som chcel naozaj vyzdvihnúť casting hercov aj ich výkony. Po dlhom čase som totiž videl film, v ktorom neúčinkovala Zuzana Fialová, ale vôbec mi to nevadilo. Na čele s českým hereckým mágom Janom Budařom (prvýkrát na plátne som ho videl vo filme Nuda v Brne a neveril som že naozaj nie je postihnutý), ktorému skvele kontroval Luboš Kostelný a otec a syn Geišbergovci. Z dám sa predstavili výborná Táňa Pauhofová a aj Dorota Nvotová, ktorú som doteraz príliš nemusel, ale úloha “šibnutej” jej podľa mňa výborne sadla (nič v zlom:). Pri výbere špeciálne jej postavy sa pravdepodobne dbalo na zručnosť vyhrnúť si hornú časť odevu za rekordne rýchly čas a v čo najnečakanejších chvíľach. Okrem nich tam účinkovalo ešte niekoľko výborných hercov (moja obľubená Petra Polnišová) či zaparochňovaný Ady Hajdu.

Úsmevné vykreslenie socializmu mi prišlo veľmi svieže a trefné. Síce si z tohto režimu veľa nepamätám, ale myslím, že sa režisérovi podarilo túto dobu ani nezľahčiť, ale ani vykresliť do hrôzostrašnej podoby. Najviac ma pobavila komisia, ktorá overovala spôsobilosť kapiel pre režim. Skupina HuRyTan (hlavní hrdinovia filmu) tam predviedla neuveriteľnú budovateľskú kantátu, ktorou získavali červené body vhodnosti pre socializmus. Škoda, že si nepamätám ten skvostný text o Leninovi, fakt stál za to…

Ako som vravím, film je naozaj dobrý. Plná obrovská sála multiplexu v Auparku a dvojitý potlesk na konci mi určite dávajú za pravdu. Takže pokiaľ zvažujete, či ísť alebo neísť, odpoveď je jednoduchá: Ísť, lebo aj keby vám prípadne film nesadol úplne a dokonale, môže vás hriať pocit, že ste podporili slovenskú kinematografiu a nemuseli ste sa pritom premáhať, aby ste vydržali až do konca a potom sa ešte umelo usmievať na nadšenú susedku vedľa vás, ktorej dcéra získala v danom filme úlohu v komparze…

Pre úplnosť si pozrite aj teaser k filmu Muzika.


Univerzita online podnikateľa na InternetMarketing-Strategie.sk